Život Prešova
online
online
Od narodenia vizionára a humanistu Karla Čapka uplynie 130 rokov
09.01.2020 Celý región
Malé
Svatoňovice/Bratislava 9. januára (TASR) - Spisovateľ, dramatik,
novinár a esejista Karel Čapek, autor vizionárskych divadelných hier a
románov, blízky spolupracovník prvého prezidenta Československej
republiky (ČSR) Tomáša Garrigua Masaryka, patril k českým osobnostiam
medzivojnového obdobia, ktoré výrazne prekročili hranice svojej
domoviny. Od narodenia spisovateľa, ktorý varoval svet pred zneužívaním
vedy na politické či vojenské účely, alebo pred fašizmom uplynie vo
štvrtok 9. januára 130 rokov.
V jednej zo svojich najznámejších divadelných hier R. U. R. (Rossum’s Universal Robots - Rossumovi univerzální roboti, 1920) ako prvý použil slovo robot na označenie umelej inteligentnej bytosti. V roku 1924 dokončil román Krakatit, v ktorom predvídal hrozbu zneužitia ničivého vynálezu na politické a vojenské ciele. Na nebezpečenstvo rozmáhajúceho sa fašizmu v Európe upozornil v utopicko-fantastickom románe Válka z mloky (1936) či v divadelnej hre Bíla nemoc (1937).
Politické a filozofické názory prezidenta Masaryka, s ktorým sa od roku 1925 priateľsky stretával, zaznamenal v knihách Hovory s T. G. Masarykem, Mlčení s T. G. Masarykem, Nablízku T. G. Masaryka, ktoré vychádzali v rokoch 1928-1935.
Karel Čapek sa narodil 9. januára 1890 v obci Malé Svatoňovice v rodine lekára. Detstvo so starším bratom Josefom a sestrou Helenou však strávil v obci Úpice. Spolu s bratom Josefom Čapkom, významným českým maliarom, neskôr napísal známe divadelné hry Ze života hmyzu (1921), Adam Stvořitel (1927). Čapkova sestra bola autorkou okrem iných próz aj známej spomienkovej knihy Moji milí bratři (1962).
Keď mal Karel Čapek 17 rokov, rodina sa presťahovala do Prahy, kde po maturite absolvoval štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej a v roku 1915 obhájil doktorát. Pracoval ako vychovávateľ v šľachtickej rodine Lažanských, potom ako knihovník v pražskom Národnom múzeu. V rokoch 1921-1923 pôsobil ako dramaturg v pražskom Vinohradskom divadle. Ako novinár pracoval v Národných listoch a v Lidových novinách. Podnikol aj viacero ciest do zahraničia, počas ktorých získal podnety pre svoje cestopisné fejtóny. Od roku 1925 až do roku 1933 bol prvým predsedom Československého PEN klubu. V roku 1935 sa oženil s dlhoročnou priateľkou, herečkou a spisovateľkou Olgou Scheinpflugovou.
Originálny spôsob myslenia a písania Karek Čapek pretavil do viacerých literárnych žánrov. Ovplyvnila ho nielen vedecko-technická revolúcia, ale aj česká či európska moderna medzivojnového obdobia. Po zbierke poviedok Zářivé hlubiny (1916), ktorú ešte napísal s bratom Josefom Čapkom, nasledovala o rok už jeho samostatná kniha filozofických poviedok Boží muka. Jedinečný poviedkový štýl predstavil Karel Čapek aj v dnes už legendárnych knihách Trapné povídky (1921) a Povídky z jedné kapsy, Povídky z druhé kapsy (1929).
Ako výnimočný dramatik sa predstavil už v roku 1920 nielen hrou Loupežník, ktorá bola v roku 1931 sfilmovaná, ale aj dnes už svetoznámou drámou R. U. R. Vo vedecko-fantastickej dráme varoval pred umelými inteligentnými bytosťami (robotmi), ktoré postupne nielen nahradili ľudí, ale ich po vzbure začali aj vyvražďovať.
V duchu vedeckej fantastiky napísal tiež nemenej známu hru Věc Makropulos (1922) o 300-ročnej žene, dcére alchymistu, ktorá počas svojho života spoznala všetky ľudské vlastnosti. Do rovnomennej podoby hru previedol český hudobný skladateľ Leoš Janáček.
Silný varovný odkaz má aj Čapkov román Krakatit (1924), ktorý dvakrát sfilmoval režisér Otakar Vávra pod názvami Krakatit (1948) a Temné slunce (1980).
V 30. rokoch 20. storočia napísal Karel Čapek románovú trilógiu Hordubal (1933), Povětroň (1934) a Obyčejný život (1934), alebo prózu o sile humanizmu a solidarity První parta (1937). V roku 1936 uverejnil dnes už legendárny román Válka s mloky a o rok neskôr aj drámu Bílá nemoc. V dielach varoval pred nebezpečenstvom, ktoré pre Európu znamenalo nacistické Nemecko. Drámu Bíla nemoc do rovnomennej filmovej podoby previedol v roku 1937 Čapkov priateľ Hugo Haas, ktorý stvárnil aj hlavnú postavu. V proti vojnovom duchu sa niesla rovnako i dráma Matka (1938).
Pre deti napísal Devatero pohádek a ještě jedna od Josefa Čapka jako přívažek (1932) alebo Dášeňka čili život štěněte (1933). Román Život a dílo skladatele Foltýna už Čapek nestihol dokončiť, vyšiel rok po jeho smrti.
Tesne pred smrťou, po Mníchovskej dohode, čelil Karel Čapek mnohým atakom. Útočili na neho nielen stúpenci Hitlera, ale aj Česi, ktorí boli zúfalí z Mníchovského diktátu a hľadali obeť, ktorú by zo zrady mohli obviniť.
Karel Čapek zomrel 25. decembra 1938 v Prahe na zápal pľúc.
Pohreb spisovateľa, viackrát nominovaného na Nobelovu cenu za literatúru, sa konal 29. decembra 1938. Známy český novinár Ferdinand Peroutka na tieto udalosti spomínal takto: "Keď vtedy nikto nechcel Karla Čapka pochovať, ujala sa ho katolícka cirkev a pochovala ho sama na svojom cintoríne. Na Národnom divadle, ktoré z Čapka dlho žilo, nebola vyvesená ani smútočná zástava."
Eduard Bass, Čapkov posledný šéfredaktor z Lidových novin, pripomenul, že Čapka pochovali do hrobu, v ktorom mal byť kedysi pochovaný Karel Hynek Mácha. "Miesto básnika, ktorý sa uštval pri požiari mesta, prišiel básnik uštvaný pri požiari svojej krajiny," povedal Eduard Bass.
Brat Karla Čapka Josef Čapek zasa povedal: "Ten Karel mal vždy v živote šťastie. Dokázal aj včas zomrieť. Už ho nič dobré nečakalo. Uvidíte, že ja to zaňho odsedím v koncentráku." Josefa Čapka nacisti naozaj odviedli do koncentračného tábora, v ktorom strávil takmer celú vojnu a zomrel krátko pred oslobodením na jar roku 1945.
V jednej zo svojich najznámejších divadelných hier R. U. R. (Rossum’s Universal Robots - Rossumovi univerzální roboti, 1920) ako prvý použil slovo robot na označenie umelej inteligentnej bytosti. V roku 1924 dokončil román Krakatit, v ktorom predvídal hrozbu zneužitia ničivého vynálezu na politické a vojenské ciele. Na nebezpečenstvo rozmáhajúceho sa fašizmu v Európe upozornil v utopicko-fantastickom románe Válka z mloky (1936) či v divadelnej hre Bíla nemoc (1937).
Politické a filozofické názory prezidenta Masaryka, s ktorým sa od roku 1925 priateľsky stretával, zaznamenal v knihách Hovory s T. G. Masarykem, Mlčení s T. G. Masarykem, Nablízku T. G. Masaryka, ktoré vychádzali v rokoch 1928-1935.
Karel Čapek sa narodil 9. januára 1890 v obci Malé Svatoňovice v rodine lekára. Detstvo so starším bratom Josefom a sestrou Helenou však strávil v obci Úpice. Spolu s bratom Josefom Čapkom, významným českým maliarom, neskôr napísal známe divadelné hry Ze života hmyzu (1921), Adam Stvořitel (1927). Čapkova sestra bola autorkou okrem iných próz aj známej spomienkovej knihy Moji milí bratři (1962).
Keď mal Karel Čapek 17 rokov, rodina sa presťahovala do Prahy, kde po maturite absolvoval štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej a v roku 1915 obhájil doktorát. Pracoval ako vychovávateľ v šľachtickej rodine Lažanských, potom ako knihovník v pražskom Národnom múzeu. V rokoch 1921-1923 pôsobil ako dramaturg v pražskom Vinohradskom divadle. Ako novinár pracoval v Národných listoch a v Lidových novinách. Podnikol aj viacero ciest do zahraničia, počas ktorých získal podnety pre svoje cestopisné fejtóny. Od roku 1925 až do roku 1933 bol prvým predsedom Československého PEN klubu. V roku 1935 sa oženil s dlhoročnou priateľkou, herečkou a spisovateľkou Olgou Scheinpflugovou.
Originálny spôsob myslenia a písania Karek Čapek pretavil do viacerých literárnych žánrov. Ovplyvnila ho nielen vedecko-technická revolúcia, ale aj česká či európska moderna medzivojnového obdobia. Po zbierke poviedok Zářivé hlubiny (1916), ktorú ešte napísal s bratom Josefom Čapkom, nasledovala o rok už jeho samostatná kniha filozofických poviedok Boží muka. Jedinečný poviedkový štýl predstavil Karel Čapek aj v dnes už legendárnych knihách Trapné povídky (1921) a Povídky z jedné kapsy, Povídky z druhé kapsy (1929).
Ako výnimočný dramatik sa predstavil už v roku 1920 nielen hrou Loupežník, ktorá bola v roku 1931 sfilmovaná, ale aj dnes už svetoznámou drámou R. U. R. Vo vedecko-fantastickej dráme varoval pred umelými inteligentnými bytosťami (robotmi), ktoré postupne nielen nahradili ľudí, ale ich po vzbure začali aj vyvražďovať.
V duchu vedeckej fantastiky napísal tiež nemenej známu hru Věc Makropulos (1922) o 300-ročnej žene, dcére alchymistu, ktorá počas svojho života spoznala všetky ľudské vlastnosti. Do rovnomennej podoby hru previedol český hudobný skladateľ Leoš Janáček.
Silný varovný odkaz má aj Čapkov román Krakatit (1924), ktorý dvakrát sfilmoval režisér Otakar Vávra pod názvami Krakatit (1948) a Temné slunce (1980).
V 30. rokoch 20. storočia napísal Karel Čapek románovú trilógiu Hordubal (1933), Povětroň (1934) a Obyčejný život (1934), alebo prózu o sile humanizmu a solidarity První parta (1937). V roku 1936 uverejnil dnes už legendárny román Válka s mloky a o rok neskôr aj drámu Bílá nemoc. V dielach varoval pred nebezpečenstvom, ktoré pre Európu znamenalo nacistické Nemecko. Drámu Bíla nemoc do rovnomennej filmovej podoby previedol v roku 1937 Čapkov priateľ Hugo Haas, ktorý stvárnil aj hlavnú postavu. V proti vojnovom duchu sa niesla rovnako i dráma Matka (1938).
Pre deti napísal Devatero pohádek a ještě jedna od Josefa Čapka jako přívažek (1932) alebo Dášeňka čili život štěněte (1933). Román Život a dílo skladatele Foltýna už Čapek nestihol dokončiť, vyšiel rok po jeho smrti.
Tesne pred smrťou, po Mníchovskej dohode, čelil Karel Čapek mnohým atakom. Útočili na neho nielen stúpenci Hitlera, ale aj Česi, ktorí boli zúfalí z Mníchovského diktátu a hľadali obeť, ktorú by zo zrady mohli obviniť.
Karel Čapek zomrel 25. decembra 1938 v Prahe na zápal pľúc.
Pohreb spisovateľa, viackrát nominovaného na Nobelovu cenu za literatúru, sa konal 29. decembra 1938. Známy český novinár Ferdinand Peroutka na tieto udalosti spomínal takto: "Keď vtedy nikto nechcel Karla Čapka pochovať, ujala sa ho katolícka cirkev a pochovala ho sama na svojom cintoríne. Na Národnom divadle, ktoré z Čapka dlho žilo, nebola vyvesená ani smútočná zástava."
Eduard Bass, Čapkov posledný šéfredaktor z Lidových novin, pripomenul, že Čapka pochovali do hrobu, v ktorom mal byť kedysi pochovaný Karel Hynek Mácha. "Miesto básnika, ktorý sa uštval pri požiari mesta, prišiel básnik uštvaný pri požiari svojej krajiny," povedal Eduard Bass.
Brat Karla Čapka Josef Čapek zasa povedal: "Ten Karel mal vždy v živote šťastie. Dokázal aj včas zomrieť. Už ho nič dobré nečakalo. Uvidíte, že ja to zaňho odsedím v koncentráku." Josefa Čapka nacisti naozaj odviedli do koncentračného tábora, v ktorom strávil takmer celú vojnu a zomrel krátko pred oslobodením na jar roku 1945.
www.ZIVOTPO.sk
